moja prvá poviedka 2. časť

24. února 2009 v 13:24 | naddusqa |  Moye poviedky :)
Takže konečne je tu pokračovanie... Sorry že som vás nechala tak dlho čakať... :3



Prázdniny už mala naplánované- ide do tábora. Aj s Tinou a nevedela, či sa má tešiť, alebo byť smutná. Tina sa neuveriteľne tešila. Vicky prišla domov a začala sa baliť. Pri tom ju v kuse obskakovala Tina: "Vicky, máš už tú červenú sukňu? A máš šampón? A..." Vicky si ju nevšímala. Načo by jej bola lopta? Ak ju malá chce, nech si ju vezme. Ona ju vláčiť nebude. Prvý týždeň bola celý čas doma, na balenie teda mala čas. A potom sa vybrali na autobusovú stanicu. Vicky nevedela, kto každý vlastne ide, narýchlo zazrela Kelly z ich triedy (nie, že by boli nejaké slávne kamarátky) a Taru (nepriateľku). Z Tininej triedy tam bol akýsi Dan. Tina bola z toľkých ľudí dosť zmätená a bála sa, že sa stratí, tak celý čas ťahala Vicky za gumičku na bunde, až kým jej ju neodtrhla. Napokon sa rozlúčili s rodičmi a nastúpili. Victoria si sadla k Tine, vravela si, že nechať ju samu_ to maličkej nemôže spraviť. (Skutočný dôvod bol v tom, že iné voľné miesto nenašla.) Dokonca musela počas jazdy uznať, že jej sestra dokáže byť normálne nenormálne zlatá. Po zopár hodinách prišli na miesto. Privítali ich a rozdelili do izieb. Vicky bola s Tinou a nejakou Katy, ktorú nepoznala. Pomerne sa už na seba nehnevala, akosi ju to prešlo. Vysvetlila Tine nejaké pravidlá (napríklad, že ak chce z tábora odísť bez ujmy na zdraví, musí byť trocha samostatná.) Potom si šla obzrieť okolie. Ale koho že to neuvidela keď zahla za roh? Jasné, Simona. Rozbehla sa naspäť asi trojnásobne rýchlejšie než behá na telesnej, vtrhla do izby a zabuchla dvere. Vydýchala sa a odrazu sa jej to zdalo smiešne. Simon je len chlapec. Nemôže sa z neho predsa zblázniť. Navyše, možno už na všetko zabudol, čiže možno ešte má šancu. Opäť teda vyšla von, ale už tam nebol. Tak sa poobzerala (okolie vyzeralo celkom dobre). Do večera ho už nestretla a aj nasledujúce dva dni ubehli ako každý rok. A Tina sa správala... No, celkom v pohode. Na tretí deň sa Vicky rozhodla, že sa bude krútiť po okolí, až kým ho znova nestretne. A skutočne, netrvalo to dlhšie, než 10 minút. Áno, uvidela ho. Ale nebol sám. Bolo s ním dievča, vyššie než ona, štíhlejšie než ona, s hnedými dlhými vlasmi a zelenými očami. Smiala sa a Simon sa tiež usmieval... Victoriu nikdy nenapadlo, že by mohol mať dievča. Rozbehla sa do izby a plakala až do večera.



TO BE CONTINUE

Hm. Tak dúfam že to pokračovanie aj napíšem... Ináč chúďa Vicky... :P
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám písať ďalej? :)

Áno
Nie

Komentáře

1 Suigintou | Web | 24. února 2009 v 14:48 | Reagovat

Wow nezávidím jej ... :(

2 Suigintou | Web | 24. února 2009 v 16:05 | Reagovat

Stella hmmm nevšimla som si

O a toto je prvý krát, čo som si prečítala neaký príbeh, a chystám sa prečítať aj pokračovania

3 Suigintou | Web | 24. února 2009 v 19:13 | Reagovat

Ja pojdem na 21 ale teraz mám pomalší internet tak zatial kukám yugioh teraz (práve teraz) kukám 15-ku

4 Suigintou | Web | 26. února 2009 v 13:46 | Reagovat

Aj ty máš rada Chazza wooow ja mám s ním dokonca a sobášnu listinu na moj minulý nick  ... :) a o Asterovi ešte vela nwm, viem, že sa objavil hned v prvej časti 2 serie, ale ja to nestahujem po epizodach tam nwm kedy ho uvidím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama